Otvorene o troske | Fakty o sanácii haldy trosky v Istebnom. Pravdivé a neskreslené informácie pre verejnosť.

klocok1

Drahá energia nás vyháňa za hranice

Žiaden podnik nemôže dlhodobo vyrábať so stratou. To môžete len vtedy, keď vidíte svetlo na konci tunela, konštatuje Branislav Klocok.

Autor: Tomáš Vašuta, Hospodárske noviny 28.7.2015

Výkonný riaditeľ OFZ, a.s. Branislav Klocok odpovedal Hospodárskym novinám aj na otázky ohľadom haldy trosky v Istebnom. Rozhovor vám prinášame celý.


Na Orave pôsobia už vyše 60 rokov. Patria medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Prácu dávajú priamo 440 zamestnancom, ďalším desiatkam ľudí nepriamo. Výrobca ferozliatin OFZ však reálne rozmýšľa nad tým, že tradičnú fabriku by mohol presunúť za naše hranice. Sme slovenská firma a chceme pôsobiť na Slovensku. Ak sa u nás nevytvoria konkurencieschopné podmienky, tak sa bude vyrábať namiesto nás niekde inde, konštatuje Branislav Klocok.

Patríte medzi podniky, ktoré pocítili dosahy rusko-ukrajinského konfliktu. Vo februári OFZ Istebné nepredĺžilo zmluvu so 100 zamestnancami. Aká je situácia v podniku?
Situácia u nás sa mierne zlepšila. Podarilo sa nám rozbehnúť nové výrobné programy, vďaka ktorým môžeme ponúkať produkty s vyššou pridanou hodnotou. Časť zamestnancov sme prijali naspäť.

Koľko ľudí teraz zamestnávate?
Asi 440. Každý mesiac sa to mení, podľa potreby. Okrem toho priamo zamestnávame asi 100 pracovníkov dodávateľských firiem.

Začiatkom roka ste sa sťažovali, že trh zaplavili lacné výrobky z Ukrajiny. Stále to platí?
Situácia sa, naopak, stále zhoršuje, čísla hovoria jasne. Za minulý rok došlo k zdvojnásobeniu exportu ukrajinských ferozliatin na trhy európskej únie. Tamojšie podniky museli reagovať na prepad vývozu do Ruska a zamerali sa práve na európsky trh. A keďže sa nachádzajú v bezkonfliktnej zóne, mohli si dovoliť aj zvyšovať výrobu.

Objednávky sa vám stabilizovali?
Tretí kvartál ešte nie je uzavretý, ale vyzerá horšie ako druhý.

Čím si to vysvetľujete?
Je tu stále tlak z východu. Na druhej strane, ani situácia v oceliarskom priemysle v únii nie je najlepšia. Aj ďalšie krajiny čelia konkurencii z tretích krajín. Tretím faktorom je aj sezónny pokles.

Keď však tretí kvartál porovnáte medziročne?
Je to horšie.

Čo robíte, aby ste tento trend odvrátili?
Snažili sme sa nájsť produkty, ktoré Ukrajinci nevedia robiť tak ako my. Jedným z úspechov je výroba feromangánu s nízkym obsahom uhlíka a zvýšenie výroby Silikokacia. Vidíme ešte ďalšie možnosti, ktoré chceme rozvíjať. To sa však bez veľkých investícií nedá.

presun

Spomínate investície. Jednou z nich je likvidácia skládky, ktorá na Orave vyvoláva kontroverzné reakcie. Prečo ste sa rozhodli vypracovať tento projekt?
To nie je investícia na udržanie alebo rozvoj výroby. Je to snaha o sanáciu starej environmentálnej záťaže. Máme zhruba 40-hektárový pozemok v katastri obci Istebné, kde sa nachádzal starý hutnícky závod. Ten už neexistuje, ale zostal po ňom areál. Ten je nevyužívaný, keďže sa na ňom nachádzajú asi štyri milióny ton trosky. Za posledné dva roky sa začalo hovoriť o likvidácii starých environmentálnych záťaží a možnosti čerpania aj európskych peňazí na tento účel. Keďže skládka na to spĺňa všetky kritériá, rozmýšľali sme nad touto možnosťou a pripravili sme projekt jej sanácie.

Okolo projektu sa však spustila búrka protestov. Ľudia sa boja, že pri narušení skládky sa do prostredia uvoľnia nebezpečné látky.
To sú ničím nepodložené fámy, ktoré šíri pár ľudí. Dostali sme sa do situácie, keď sme narazili na nepochopenie zo strany niektorých environmentálnych organizácií alebo ľudí z okolia. Nechali sme vypracovať nezávislé štúdie a dokonca sme objednali nezávislú firmu, aby vypracovala nezávislý posudok o dosahu nami plánovanej sanácie.

Je to len o environmentálnej záťaží, alebo pozeráte aj na finančnú stránku?
Jedno sa nedá oddeliť od druhého. To je samozrejmé. Našou prioritnou snahou je využiť areál, ktorý je v našom vlastníctve a ktorý je dnes nepoužiteľný. Asi 40 hektárov priemyselného areálu má dnes svoju hodnotu. A to nielen pre nás, ale aj pre celý región. Takýto pozemok by sa dal využiť napríklad aj pre veľkú automobilku.

Budete mať profit aj z látok, ktoré sa na skládke dnes nachádzajú?
Preseparovať štyri milióny ton stojí nejaké náklady. Eurofondy vám ako súkromnej spoločnosti nepreplatia plnú sumu nákladov na odstránenie skládky. Naša snaha je preto taká, že časť vyťažených odpadových látok by zafinancovala sanáciu zvyšnej časti skládky. Nemyslím si však, že by nám vyťažené látky vytvorili profit. A podľa pravidiel eurofondov to ani nie je možné.

Takže nezarobíte na odstránení skládky?
Nechceme však na tom ani veľmi strácať. Všetko bude záležať na tom, koľko predajných materiálov získame zo skládky. To však dnes nevieme. Keď ich bude viac, budeme efektívnejší, ale vtedy nám znížia eurofondy. V opačnom prípade budeme sanáciu dotovať z vlastných zdrojov.

Kritici poukazujú na to, že z celej haldy sa odoberie len 10 percent a zvyšok odpadu zostane.
Je to tak, ale ten „zvyšok“ bude biologicky zrekultivovaný. Práve tých 10 percent predstavujú zložky, ktoré by sme vedeli vyťažiť a potenciálne by mohli byť nebezpečné. Zvyšok bude troska, ktorá sa dnes bežne používa v stavebníctve. Pozemok bude potom zarovnaný a následne zatrávnený.

Váš podnik je jeden z tých, ktoré verejne kritizujú ceny energií. Zmenilo sa v tomto smere niečo?
Naším problémom je výška poplatku za prenos elektrickej energie. Tá sa stanovuje rozhodnutím štátu na jeden rok a nemá z nášho pohľadu objektívny ekonomický vzťah k nákladom. Doplácajú na to veľkí odberatelia s rovnomerným odberom. Je to otázka konkurencieschopnosti. Ako firma nemôžeme existovať len na domácom trhu, rovnako ako neexistuje prekážka, aby niekto prišiel s rovnakým výrobkom zvonku. Veľkú konkurenciu nemáme len na Ukrajine, ale aj vo Francúzsku, v Španielsku či Nórsku. Vo všetkých týchto krajinách sú náklady oveľa nižšie. V niektorých prípadoch aj desaťkrát.

Mal vás prísť navštíviť exminister hospodárstva Pavol Pavlis. Prišiel?
Áno, bol tu.

A povedali ste mu svoje výhrady?
Riešili sme to. Sľúbil nám pomoc pri investíciách. O tú sme požiadali, minister však odišiel. Tak uvidíme.

Na akú investíciu ste pýtali podporu?
Ide o investíciu za niekoľko miliónov eur, ktorá by smerovala do výroby čistého kremíka. Je to výrobok, ktorý sa spotrebúva v iných oblastiach, ako je výroba ocele.

Hovoríte tu o potrebe systémových zmien. Čo v prípade, keď neprídu?
Nik nechce, aby štát na niečo doplácal. My chceme len to, aby sme tam, kde určuje ceny štát, mali rovnaké podmienky ako naši konkurenti v EÚ, napr. v Nórsku či vo Francúzsku.

Do akej miery môžeme vaše čierne scenáre brať vážne?
Žiaden podnik nemôže dlhodobo vyrábať so stratou. To môžete len vtedy, keď vidíte svetlo na konci tunela. My sa snažíme výrobu diverzifikovať a vyrábať veci s vyššou pridanou hodnotou. Pripravujeme spomínanú investíciu do výroby Si-kom, ktorá by nám veľmi pomohla. Uvidíme, ako to dopadne. Som presvedčený, že sa nám to podarí, ale musíme aj ostatné ferozliatiny predávať aspoň s nejakým ziskom. Ak nie, nemôžeme ich vyrábať a zamestnávať ľudí.

Nebolo by lepšie otvoriť takúto továreň niekde inde?
Sme slovenská firma a chceme pôsobiť na Slovensku. Ak na Slovensku nebudú konkurencieschopné podmienky, tak sa bude vyrábať namiesto nás niekde inde.

Každý podnikateľ si robí biznis plány, ktoré počítajú s nejakými variantmi. Do akej miery je reálne otvorenie inej továrne?
Bola by škoda zahodiť celé know-how, skúsených zamestnancov, dodávateľov a všetku infraštruktúru len preto, že na Slovensku niektoré veci nefungujú dobre. Presunúť výrobu niekde inde by bolo to posledné, čo by sme chceli. Robíme všetko pre to, aby sme naďalej vyrábali na Slovensku. Ale ak to nebude možné, je tiež riešenie.


Branislav Klocok (38) 

Je člen predstavenstva a výkonný riaditeľ OFZ. Súčasnú pozíciu zastáva od októbra 2012. Predtým pôsobil vo Švajčiarsku, kde pracoval ako obchodný riaditeľ divízie mangánových rúd a ferozliatin pre nadnárodný konglomerát Vale. Okrem toho pôsobil ako prezident európskeho združenia výrobcov ferozliatin (Euroalliages) so sídlom v Bruseli a predseda štatistickej komisie a komisie zaoberajúcej sa kvalitou a ochranou zdravia zamestnancov medzinárodného mangánového inštitútu (IMnI) so sídlom v Paríži.