Otvorene o troske | Fakty o sanácii haldy trosky v Istebnom. Pravdivé a neskreslené informácie pre verejnosť.

Najčastejšie otázky

Po kliknutí na otázku sa Vám zobrazí odpoveď.

Projekt sa musel po 10-tich rokoch zastaviť kvôli finačnej náročnosti. Nie je pravda, že by sa skončil pre „zákaz“, ako odznelo v menovanej relácii.
Technológia, ktorú plánujeme použiť, je vysoko sofistikovaná. Využíva presnosť lasera a stovky senzorov. Skúsenosti, ktoré s ňou majú v zahraničí, sú pre nás povzbudivé. Veríme, že je najlepším riešením, ako z trosky definitívne odstrániť zvyšné časti kovov. Nikde na svete v súčasnosti neexistuje efektívnejší a účinnejší spôsob, ako z trosky vyťažiť maximum. Po separácii sa na úložisko vráti materiál, ktorý už nebude obsahovať žiadne limitné množstvá škodlivín. To je aj dôvod, prečo sa v mnohých krajinách používa pri výstavbe veľkých projektov ako prístavy, diaľnice či mosty. Všetko ostatné, čo sa na skládke okrem samotnej trosky objaví a bude predstavovať environmentálne riziko, bude prevezené na skládku nebezpečného odpadu, ktorá spĺňa bezpečnostné predpisy na ich uloženie. Transport tohto odpadu bude prebiehať tak, aby len minimálne zasahoval do komfortu života obyvateľov v dotknutom území. V záujme verejnosti sme nechali vypracovať štúdiu hlučnosti a prašnosti, ktorú sme poskytli aj do procesu posudzovania EIA. Tvrdenie teda nie je pravdivé. Dopady sanácie dokážu presne vyhodnotiť odborné štúdie aj bez toho, aby bol podobný projekt už v minulosti na Slovensku realizovaný.
Nikde na svete neexistuje technológia, ktorá by sa vedela trosky úplne zbaviť. Všade sa snažia vyťažiť z rudy maximum kovu a „prázdne kamene“ potom uložiť na skládku alebo použiť v stavebníctve. Existujúca halda v Istebnom ale predstavuje environmentálne riziko najmä preto, že nikto presne nevie, čo je na skládke uložené a skládka samotná je otvorená, teda ničím nie je prekrytá. Sami aktivisti poukazujú na možnosť, že mimo oficiálnych záznamov tu mohli byť umiestnené aj odpady z priemyselnej výroby mimo OFZ. Toto je potrebné preveriť a nedá sa to spraviť inak, ako vytriedením celej haldy.
Zákony presne určujú, aký druh odpadu patrí na aký typ skládky. My dnes nevieme presne povedať, koľko nebezpečného odpadu bude nutné vyviezť, preto aj zatiaľ nie je zmluvne doriešený odber tejto hmoty konkrétnym prevádzkovateľom skládky. Ide o hrubý odhad. Treba si ale uvedomiť aj to, že o odhade hovoríme v čase približne 10 rokov, nie naraz. Zároveň riešime problém, ktorý sa nám doslova nakopil v priebehu desiatok rokov.
To je síce pravda, no pravda je rovnako aj to, že nikdy nebudeme dýchať dokonale čistý vzduch. No obsah látok v troske bude znížený na minimum – tak aby materiál spĺňal všetky potrebné limity aj pre plánované použitie v stavebníctve. Vo svete okolo nás takmer neexistuje materiál, ktorý by prirodzene neobsahoval istú časť kontaminujúcich látok. Aj piesok na detských ihriskách napríklad vykazuje isté hladiny rádioaktivity, a hoci to znie strašidelne, je to prirodzené a nepredstavuje to žiadne riziko.
S týmto tvrdením zásadne nesúhlasíme. Projekt sanácie a biologickej rekultivácie haldy trosky je finančne mimoriadne náročný a v roku 2004 sa jeho prvá fáza skončila práve pre nedostatok financií. Množstvo využiteľných kovov v troske sa pohybuje len na úrovni max 5 %, a tak proklamovaný zisk z predaja kovovových zložiek nikdy nepokryje náklady na sanáciu skládky.
Túto otázku si kladieme aj my. Aktivisti označujú nami navrhovanú technológiu za primitívnu, hoci sami žiadnu konkrétnu alternatívu neponúkajú. My ponúkame pomocnú ruku pri riešení tejto environmentálnej záťaže, hoci nie sme jej pôvodcom. Ak by sme nedokázali odseparovať a využiť kovové zložky, bol by problém ešte väčší – s hmotou na skládke v celom objeme (teda cca 4,5 milióna ton) by sa muselo nakladať ako s nebezpečným odpadom. Halda je tak obrovská, že neprichádza do úvahy ani betónový sarkofág.
Na základe výsledkov monitorovania povrchových vôd v lokalite rieky Orava bolo potvrdené, že v roku 2011 nebolo zdokumentované znečistenie povrchových vôd rieky Oravy hlavne rizikových prvkov ako sú Cr, Cr6+ a Mo. V priestore skládky je 17 kontrolných vrtov, ktoré sú neustále monitorované.
Aby sme to netvrdili len my, oslovili sme nezávislých odborníkov a nechali im vypracovať štúdiu prašnosti.  
Objem a zloženie prachu, vzniknutého v súvislosti s prevádzkou technologickej linky, je neporovnateľný s prachom vznikajúcim pri samotnej ferozliatinárskej výrobe. Nielenže pri mechanickom narušení a separácii trosky vznikne len zlomok prachu oproti hutníckej výrobe, no jeho zloženie bude aj oveľa menej škodlivé. Navrhovaná technológia umožňuje zachytiť vo filtroch všetok vzniknutý prach, a tak únik do prostredia hrozí iba v krátkom okamihu medzi možným zlyhaním filtračného systému a automatickým vypnutím linky. Sme si vedomí, že prašnosť zásadným spôsobom vplýva na kvalitu života obyvateľov v dotknutom území. Spravíme teda všetko preto, aby sme vplyv prašnosti eliminovali.
Áno, tento však nie je súčasťou predloženého zámeru na prevádzku technologickej linky. Predložíme ho spolu s ďalšími štúdiami a prieskumami v rámci procesu posudzovania EIA a povoľovacieho konania. Verejnosti bude v rámci tohto konania náležite predstavený a vysvetlený.
Jedna vec je, koľko ľudí si tam prácu nájde teraz a druhá vec je, koľko pracovným miest by mohlo vzniknúť v priemyselnom parku v tejto oblasti, keď bude o 10 rokov skládka upravená. Myslíme si, že je ideálna príležitosť nielen na to, aby sme sa vysporiadali so starou environmentálnou záťažou, ale aj pripravili podmienky pre rozvoj ekonomiky na Orave.
Na západ od našich hraníc environmentálne záťaže takéhoto rozsahu v podstate neexistujú z dôvodov použitia trosky v stavebníctve a v ďalšom priemysle už v minulosti. Napríklad v nórskej Mo i Rane využili trosku z FeCr na výstavbu miestneho prístavu. Podobne tomu bolo aj v Chorvátsku. V Turecku s z trosky postavilo letisko v Antálii a v Albánsku bola použitá sanovaná troska na výstavbu ciest. Geograficky najbližšia skládka z výroby FeCr sa v súčasnosti sanuje v Poľsku, kde využívajú starší spôsob na báze gravitačnej separácie. Naša technológia je o generáciu vyspelejšia a novšia, lebo používa systém senzorov a dýz. Ide o sofistikovaný, počítačom riadený proces, ktorý je založený na približne 300 skeneroch.
Celý zmysel sanácie haldy je v tom, že obsahy nebezpečných odpadov sa dramaticky znížia a troska už nebude predstavovať environmentálnu záťaž s vysokou prioritou, ako je tomu dnes. Zároveň sa celá halda biologicky rekultivuje a vznikne zelený kopec zapadajúci do okolitej prírody. Asi nikdy nebude existovať technológia, ktorá dokáže odstrániť 100 % všetkých prvkov z trosky alebo inej prírodnej horniny, rovnako, ako nikdy nebudeme dýchať 100 % čistý vzduch, ale malo by nám záležať na tom, aby bol čo najčistejší. Ťažké kovy sa nachádzajú v celej prírode úplne prirodzene. Sú súčasťou hornín a minerálov. Otázka je vždy ich intenzita v danej vzorke.
Sanácia haldy nemôže samozrejme ťažké kovy odstrániť. Po sanácii haldy nebudú ale tieto prvky predstavovať absolútne žiadne nebezpečenstvo.
V halde, rovnako ako v prírode, je množstvo prvkov Mendelejevovej periodickej sústavy. Dôležité je, v akom zastúpení tam jednotlivé prvky sú. Podľa meraní GEOHYCO z r. 1990, hodnoty medi a olova vyhovovali pre pitnú vodu, arzén, kadmium, ortuť  a zinok sa pohybovali okolo najnižších povolených limitov (limit A), a obsahy niklu a vanádu boli na úrovni citlivosti analytického nastavenia, teda v takmer nemerateľných množstvách.
Halda určite rádioaktívna nie je! Všade vo svete každá troska a popolček, ktoré prešli tepelným procesom, vykazujú oproti prirodzenému pozadiu zvýšenú radioaktivitu.  To ale neznamená, že sú rádioaktívne. Hodnoty radiácie na takejto úrovni sa v prírode bežne vyskytujú.  Napr. zvýšené hodnoty rádioaktivity  namerali aj v minerálnom prameni Oravice. Rovnako vyššia úroveň radiácie oproti prirodzenému pozadiu je aj v popolčekoch a v z nich vyrábaných stavebných materiáloch.
V telese skládky, v ktorom sa nachádza vápnik a železo prebieha prirodzená degradácia t.j. šesťmocný chróm sa redukuje na úplne neškodný trojmocný. Rýchlosť redukcie šesťmocného chrómu je natoľko vysoká, že nehrozí jeho šírenie  do okolia. Toto sú prírodné chemické zákonitosti,  ktoré platia vždy a všade, keď sú na to splnené podmienky.
Linka nebude v žiadnom prípade prekračovať akékoľvek limity hlučnosti. Štúdiu hlučnosti vypracovali nezávislé subjekty v procese EIA. Linka je navrhnutá tak, aby boli zdroje hluku odtienené a zakrytované. Určite bude menej hlučná ako napr. ťažba štrkov pri rieke Orava. Okrem toho bude umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od obývaných oblastí. Podrobnosti nájdete v priloženom dokumente. 
Je vylúčené, aby sa tento prach šíril vetrom do okolia, a to hneď z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je fakt, že linka bude zakrytovaná a všetok prach bude odsávaný a následne zachytávaný do filtrov. Ďalším ešte významnejším dôvodom sú jeho fyzikálne vlastnosti, ktoré ani nedovoľujú, aby ho vietor odniesol ďalej. Hovoríme tu o kovoch a tie nelietajú vzduchom, pretože sú ťažké. Hovoríme tu o rozptyle maximálne na úrovni desiatok metrov a aj to iba v prípade, že zlyhá odsávanie a filtre a zároveň nedôjde k automatickému vypnutiu linky. Podrobnosti nájdete v priloženej rozptylovej štúdii (štúdia prašnosti). 
Maximálne niekoľko desiatok metrov. Už počas 10-tich rokov (1994-2004), kedy sme začali časť haldy sanovať, a to bez akéhokoľvek zakrytia linky a bez odprašovania, neprišiel nikto s námietkou prašnosti. Ale aby sme definitívne odstránili akékoľvek pochybnosti, dali sme nezávislým odborníkom vypracovať rozptylovú štúdiu. 
Zámer podala firma Lecol v zastúpení OFZ v novembri 2014. Samotná práca na projekte linky sa začala v novembri 2012. Počas tohot obdobia dosšlo k niekoľkým stretnutiam so zástupcami ministerstva životného prostredia, kde sme ich informovali o zámere a konzultovali postup.
Projekt je finančne veľmi náročný, bez pomoci štátu, (ktorý inak túto haldu svojím štátnym podnikom vytvoril) sa nedá realizovať. Naše prepočty ukazujú, že v prípade čerpania eurofondov v uvádzanej výške by sme to mohli zvládnuť niekde okolo nuly. Podobný projekt sanácie haldy, ktorý sa začal realizovať v r. 1994 – 2004 sa musel po 10 rokoch zastaviť, práve kvôli finačnej náročnosti. Dnes máme možnosť dať veci do poriadku za európske peniaze vyčlenené pre takýto účel, ktoré ak nepoužijeme my, použije ich niekto iný. Sme presvedčený, že aj Orava si zaslúži európsku pomoc pri odstránení starých ekologických záťaží, ktoré spôsobil v minulosti štát. Potreby týchto zdrojov na Slovensku sú však oveľa vyššie, ako sú na to vyčlenené peniaze. Takže je možné, že z toho nakoniec nič nebude a vyčlenené prostriedky budú použité v iných regiónoch Slovenska. Nikdy by sme si ale neodpustili, ak by sme sa nepokúsili získať ich aj pre Oravu a zlepšiť životné prostredie aj pre ľudí na Orave. Myslíme si, že to je záujem drvivej väčšiny obyvateľov.
Názory ľudí si treba vážiť. Ale úprimne – každý normálny a slušný človek musí podporiť petíciu, ktorá varuje pred ekologickou katastrofou. To je úplne normálne a prirodzené. V tomto prípade, ale žiadna ekologická katastrofa nehrozí a ani nikdy nehrozila. Petičný výbor jednoducho nesprávne a neobjektívne informuje ľudí. Určite si spomínate s akými katastrofickými informáciami organizátori petície vyrukovali cez médiá. Dnes už po vysvetlení skutočnosti o viacerých nehovoria. Presný opak ako tvrdí petičný výbor je totiž pravdou – sanáciou troskoviska a biologickou rekultiváciou celej haldy životné prostredie nič nestratí, ale naopak získa. A občanom ani v najbližšom okolí, nieto ešte vo vzdialenejších oblastiach od Istebného, vôbec nič pri sanácii haldy nehrozí. Koľko ľudí by tú petíciu podpísalo, keby poznalo pravdivé informácie? A koľko z tých, ktorí podpísali boli z Oravy?
Halda je v registri environmentálnych záťaží B (reg. č. 5940)
Áno, ide o záťaž s vysokou prioritou riešenia. A to sme nepovedali my, ale orgán na to najpovolanejší – Ministerstvo životného prostredia SR.
Všetky nebezpečné látky, ktoré sa pri likvidácii trosky nájdu, budú odvezené na miesta, ktoré sú na to určené. A tak je to správne. V areáli Istebného totiž nemajú čo hľadať. Po dokončení sanácie haldy budeme mať v Istebnom 20 hektárov biologicky zrekultivovanej zelenej plochy, ktorú je v spojení s okolitými jazerami možné využiť napr. aj na prírodnú rezerváciu.
V prvom rade, to nie je pravda, na každý nebezpečný odpad existuje štátom schválená skládka. Odpad, ktorý bude vyhodnotený ako nebezpečný, alebo ekologicky nevyhovujúci sa jednoducho vyvezie tam, kam patrí – nezostane v Istebnom. A samozrejme odvezie sa spôsobom, aby nemohol žiadny uniknúť do okolia – na to všetko sú predpisy a zabezpečujú to špecializované organizácie.
A po druhé – hovoriť o vyseparovanom kove ako o nebezpečnom odpade je úplne nezmyselné. Veď napr. v celej EU sa ročne spotrebuje skoro milión ton takéhoto materiálu.
Halda trosky v súčasnom stave predstavuje ekologickú záťaž pre celý areál a blízke okolie, znehodnocuje hodnotu celého okolia a vzhľad krajiny. Nechceme ju odstraňovať, pretože to nie je reálne, ale sanovať a biologicky rekultivovať. Rekultivácia tejto záťaže by mala byť v záujme všetkých. V rizikovej analýze z roku 2010, ktorú vypracovala nezávislá spoločnosť, boli porovnávané dva varianty: stav aký je dnes – nultý variant a stav, kedy by došlo k rekultivácii haldy, ktorý bol odporučený ako optimálny variant. Preto nie celkom dobre rozumieme tým diskusiám a nerozumieme ani tomu, prečo ich často vedú ľudia, ktorí v okolí nikdy nežili, ani nežijú.
A ďalšia podstatná vec – štát ide v tomto období za európske peniaze riešiť staré ekologické záťaže, ktoré spôsobil svojou činnosťou za obdobie socializmu. Štátne orgány životného prostredia zaradili túto haldu medzi ekologické záťaže s vysokou prioritou riešenia. A teraz sa to môže vyriešiť – v súlade s programom štátu na riešenie takýchto starých ekologických záťaží. To, čo sa nevyrieši teraz, sa už asi nevyrieši nikdy. A to chceme?
Nie je to pravda. Oznámili sme zámer uchádzať sa o eurofondy, ktoré sú určené na odstraňovanie starých ekologických záťaží, ktoré spôsobili štátne podniky v minulosti. To je podstata. Snaha rekultivovať haldu tu bola už aj v rokoch 1994 – 2004, ale proces sa musel zastaviť, pretože sa to finančne nedalo utiahnuť. Náklady boli príliš vysoké. Eurofondy sú jedinečná a neopakovateľná príležitosť, ako sa tejto záťaže zbaviť. Pokiaľ sa ale nepodarí pritom využiť aj vyseparovateľné a použiteľné zvyšky kovov, projekt nebude reálny. Bez použitia vyseparovaného kovu na úhradu časti nákladov, by bola potrebná tak vysoká dotácia na rekultiváciu, akú na to asi nikto nedá. V celom projekte ide najmä o sanáciu a rekultiváciu starej environmentálnej záťaže, ktorá tam nemusí v takomto stave byť a ktorá mimochodom funguje ako brzda pre príchod akéhokoľvek investora do areálu bývalej fabriky v Istebnom. Za súčasnej situácie tam jednoducho nepríde žiadny investor. To je holý fakt. A dnes je šanca to vyriešiť – aj pre budúce generácie.
Určite nie. Je predsa známe, aké trosky vznikajú z hutníckej výroby. Nič iné ako troska a veľmi malý objem zachytených úletov z odprašovania by tam nemalo byť. A hutníckych podnikov v Európe sú stovky. Takže nemá tam čo neočakávané nebezpečné vyplávať. (Iba ak niekto o niečom takom nebezpečnom, čo by tam nemalo byť, vie a snaží sa zabrániť, aby sa to objavilo.) Okrem toho, že poznáme chemické zloženie trosiek na halde, aj dlhodobé analýzy v kontrolných vrtoch umiestnených okolo haldy nepreukazujú prítomnosť žiadnej nebezpečnej látky. Navyše sú tu skúsenosti zo sanácie v rokoch 1994 – 2004. Vtedy a ani následne potom nebolo zaznamenané žiadne zhoršenie parametrov životného prostredia, ale práve naopak. Po čiastočnej sanácii sa stav zlepšil, čoho príkladom sú aj blízke jazerá. A dnes by sme išli do sanácie s ešte modernejšou technológiou, s ešte prísnejšími normami a pravidlami.
Áno – takáto logika sa dá použiť vždy. Ani zhnitý strom by ste nevypílili, keby ste sa riadili strachom, že môže na niekoho padnúť napriek tomu, že urobíte všetky bezpečnostné opatrenia. Ale vážne. Halda trosky v Istebnom je ekologickou záťažou a v modernej dobe, akú dnes žijeme, tam nemá v takomto stave čo hľadať. Aj štátne orgány životného prostredia ju zaradili medzi staré ekologické záťaže s vysokou prioritou riešenia. Teraz na to vyčleňujú aj potrebné financie. Odmietame sa zmieriť s tým, že ju tam máme nechať tak len preto, že niekto špekuluje nad hypotetickými nereálnymi alternatívami „čo keď….?“. A na Vašu otázku odpovedáme jasne – áno, sme na to pripravení. Pokiaľ nájdeme na halde nebezpečné odpady a nebezpečné látky, bude sa s nimi nakladať podľa platných zákonov a odvezieme ich tam, kam majú byť uložené – na skládky nebezpečných odpadov. A dodávame, že chvalabohu. Pretože pokiaľ tam teoreticky aj niečo nebezpečné je, o čom nikto dnes nevie, tak to odtiaľ musí ísť preč a nie že to tam budeme donekonečna nechávať. To je predsa zvrátená logika.
Viete, nechceme špekulovať ani nikoho z ničoho podozrievať, aj keď sa na verejnosti v súvislosti so vznikom petície objavujú rôzne názory a informácie o jej skutočnom účele. Nemyslíme si, že ľudia, ktorí podpísali petíciu, majú nejaké zlé úmysly. To v žiadnom prípade. Skôr nás zaráža, že organizátori petície sa do nej pustili skôr, ako sa s projektom vôbec detailne oboznámili a nesnažili sa zverejnený zámer ani konzultovať. Mohli predsa prísť a pozisťovať si o našom zámere viac informácií, pýtať vysvetlenia k tomu, čo sa im zdalo zlé a nie ísť pred médiá s nepravdami a polopravdami. Neveríme, že niekto, kto to myslí s Oravou dobre, môže vážne tvrdiť, že halda trosky, ktorá predstavuje aj podľa Ministerstva životného prostredia ekologickú záťaž s potrebou prioritného riešenia, má radšej zostať v takom stave, ako je dnes. A to v dobe, kedy štát vyčlenil na riešenie takýchto starých ekologických záťaží finančné prostriedky. To nie je možné. Na druhej strane sme asi trochu pochybili aj my. Mali sme viac komunikovať s verejnosťou už skôr, no nepredpokladali sme, že pre obyvateľov okolitých obcí a životné prostredie prospešný zámer môže u niekoho vyvolať takúto odozvu. Tým skôr, že rovnaká činnosť sa už robila desať rokov bez akýchkoľvek pripomienok obyvateľov najbližších obcí a orgánov životného prostredia. Keďže skúsenosti so sanáciou z minulosti boli dobré a nová technológia bude mať len lepšie výsledky, očakávali sme, že verejnosť tento zámer jednoznačne uvíta a podporí. Nemáme a ani nechceme nič skrývať, a preto budeme v komunikácii s verejnosťou úplne otvorení. Je normálne, že ľudia chcú vedieť, čo sa v ich okolí ide diať. My to budeme podporovať.
Náš projekt nie je ojedinelý a táto problematika sa plánuje riešiť v rámci programu sanácií starých environmentálnych záťaží spôsobených štátom na území celého Slovenska. V prípade, že peniaze z eurofondov nepôjdu na Oravu, pôjdu niekde inde. Určite by to bola pre Oravu a najmä najbližšie obce škoda. Tým skôr, ak by o tom mala rozhodovať petícia ľudí, z ktorých mnohí možno v blízkosti tejto haldy ani nikdy neboli a len uverili informáciám organizátorov petície.
Je to linka, ktorá vyťaženú trosku najprv nahrubo drví, potom triedi a nakoniec separuje. Podobný proces ako pri ťažbe štrkov, navyše je len separácia kovu v špeciálnom plne zakrytom zariadení. Celý proces prebieha v krytých zariadeniach, ktoré sú v súčasnosti pre daný druh trosky najmodernejšie na svete a spĺňajú všetky európske normy. Environmentálne aj bezpečnostné. Všetko je odsávané, prienik prípadných nebezpečných prvkov von je prakticky vylúčený. Budeme spĺňať všetky normy ohľadne hlučnosti a zamedzenia prašnosti.
…hovoríme tu o potenciálne nebezpečných kovových prvkoch, ktoré by sa – podotýkame, že teoreticky – mohli zo zakrytej linky pri nejakej neodbornej manipulácii dostať do vzduchu. Zdôrazňujeme je sa jedná o kovy. A tie len tak nelietajú vzduchom. Rozptylový polomer takto zvíreného kovového prachu je na úrovni najviac niekoľkých desiatok metrov, takže prienik do blízkosti ľudských obydlí je vylúčený. To sú prírodné zákonitosti. Spracováva sa k tomu aj osobitná štúdia, ktorá bude zverejnená. Navyše – a to budeme opakovať donekonečna – celý projekt spracovali odborníci na túto problematiku s dodržaním všetkých v Európe platných noriem bezpečnosti a zamedzením možných negatívnych vplyvov na ľudí, prírodu, životné prostredie. Takto spracovaný projekt posudzujú odborníci na životné prostredie v rámci štátnej správy. A sú tu 10-ročné skúsenosti a merania z rovnakej činnosti v r. 1994-2004. Nevieme si vôbec predstaviť, že by sa stalo niečo, o čom hovoria niektorí „experti“, že hrozí. Podrobnosti nájdete v priloženej rozptylovej štúdii (štúdia prašnosti). 
Áno, samozrejme, ale nechcem to používať ako nejaký lacný argument. Na linke bude pracovať spočiatku 17 a neskôr aj viac ako 40 ľudí. Ale oveľa dôležitejšie je, že po separácii trosky bude jej odseparovaná časť uložená späť do súčasného troskoviska, a to bude následne celé biologicky zrekultivované. Inak povedané – na mieste súčasného troskoviska vznikne 20 hektárov zalesnenej a zatrávnenej plochy, ktorá úplne zmení charakter celého územia. Už to nebude súčasná mesačná krajina, ale normálny kus zeme. A uvoľníme tak celý areál Istebného pre potenciálnych investorov, ktorí ho dnes práve kvôli troske ignorujú. A tí môžu prísť a vytvoriť nie desiatky ale stovky pracovných miest. To je tiež dôležité a to má zmysel.