Otvorene o troske | Fakty o sanácii haldy trosky v Istebnom. Pravdivé a neskreslené informácie pre verejnosť.

Plus1den

Oravčania majú obavy, odborníci ich upokojujú: Haldu radšej odstráňme!

Nechať obrovskú skládku trosky, nahromadenú za desaťročia, na pokoji alebo s ňou niečo urobiť? Oravské ferozliatinárske závody v Istebnom sa rozhodli pre druhú možnosť. Haldu chcú odstrániť a miesto zatrávniť. Niektorí Oravci sa však boja, že odvoz trosky ohrozí životné prostredie. Znalci tvrdia, že obavy sú neopodstatnené.

Plus JEDEN DEŇ, 4.12.2015, autor: Pavol Konštiak

Haldu trosky považuje ministerstvo životného prostredia za environmentálnu záťaž s vysokou prioritou riešenia. Podľa pripraveného projektu, ktorý má byť financovaný z eurofondov, trosku na mieste rozdrvia, naložia na autá a odvezú preč. Na jej mieste vysadia zeleň a stromy.

Napriek tomu aktivisti chcú nechať haldu odpadu v dnešnom stave. „Výroba a troska v Istebnom už spôsobili dosť rodinných tragédií. V jednej rodine zomreli aj dedovia, aj otcovia a vplyv na súčasnú i nasledujúcu generáciu je otázny,“ vraví iniciátorka petície občanov Alena Prečová.

Naopak, lekár Viktor Kosmovský, ktorý sa zaoberá verejným zdravím, tvrdí, že „projekt revitalizácie trosky nepredstavuje reálne riziko negatívneho vplyvu na verejné zdravie”.
Ak haldu odstránia, takto by malo vyzerať miesto po novom.

Ak haldu odstránia, takto by malo vyzerať miesto po novom.

Podobne hovorí aj riaditeľ ústavu anorganickej chémie SAV Miroslav Boča. „Ako chemik sa môžem vyjadriť len v tom zmysle, že rekultivácia troskoviska je určite pre tamojšie životné prostredie z dlhodobého hľadiska lepšou alternatívou ako ničnerobenie,“ povedal.

Pod petíciu, ktorú organizátori odovzdali na ministerstvo životného prostredia, sa podpísalo takmer 2 400 ľudí. Tí sa obávajú najmä mikročastíc chrómu, ktoré sa uvoľnia pri drvení trosky. „Dlhodobejšie vdychovanie prachových čiastočiek s obsahom šesťmocného chrómu, rozptýlených vo vzduchu, môže viesť k rakovine pľúc,“ tvrdí zoológ Ján Topercer.

Oponuje mu však prírodovedec Ivan Pirman, ktorý je autorom štúdie o prašnosti. „Z našich výpočtov jednoznačne vyplýva, že negatívne ovplyvnenie okolia linky je vylúčené,” tvrdí. Upozorňuje, že všetky zariadenia budú dostatočne prikryté.

Oravci sa obávajú aj hluku z drviacej linky, keďže najbližší dom bude od nej ani nie kilometer. Hluková štúdia, ktorú si dalo vypracovať ministerstvo životného prostredia, tvrdí, že pokiaľ bude linka vo vzdialenejšej časti areálu, všetky namerané hodnoty budú hlboko pod povolenou hladinou.

Prírodovedec Ivan Pirman vylučuje negatívne ovplyvnenie okolia linky.

Prírodovedec Ivan Pirman vylučuje negatívne ovplyvnenie okolia linky.

Starostovia dolnej Oravy poslali na ministerstvo životného prostredia list už v júni. Bolo to po tom, ako si vypočuli odporcov projektu. Zástupcovia firmy však žiadali, aby mohli starostom vysvetliť situáciu aj oni. V septembri preto starostovia mali poslať ministerstvu nový list.

Lenže od hlasovania o tomto zámere odstúpili k aktivistom pridali aj členovia strany Naše Slovensko, ktorí s projektom nesúhlasia. Takže starostovia zatiaľ rokovanie o liste stiahli z rokovania. Spoločnosť Oravské ferozliatinové závody, a. s., sa momentálne k projektu a k aktivistom nevyjadruje.

„Nech radšej hovoria odborníci. Z nášho pohľadu ide o politickú objednávku kandidátov na poslancov, ktorí sa potrebujú zviditeľniť. Len čo sa začne volebné moratórium, sme pripravení opätovne odpovedať na akékoľvek otázky,” povedal hovorca projektu Ľuboš Schwarzbacher. Momentálne je zámer sanácie haldy súčasťou procesu EIA, teda posudzovania vplyvu na životné prostredie.


ANKETA: Čoho sa obávate?

Kristína (19)
„Je to nebezpečné, ak sa troska bude prevážať. Je to pre nás rizikové a zdraviu škodlivé.“

Ján (31)
„Pokiaľ pri spracovaní vznikajú karcinogénne látky, tak niet o čom diskutovať, nechceme dostať rakovinu.“

Ľuboš (23)
„Bojím sa, že tieto nebezpečné látky sa dostanú do ovzdušia. Halda by mala ostať tam, kde je.“

Autor: Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak