Otvorene o troske | Fakty o sanácii haldy trosky v Istebnom. Pravdivé a neskreslené informácie pre verejnosť.

20150114_134605

Rekultivácia skládky v Istebnom alebo ničnerobenie. Čo je lepšie?

08.04.2015, Viktória Vasilenková, MY Orava/sme.sk

Riaditeľ Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied hovorí, že rekultivácia troskoviska v Istebnom neohrozí životné prostredie. 

Diskusia o zámere spoločnosti OFZ, a. s., zrekultivovať s pomocou fondov EÚ starú haldu trosky v Istebnom, naberá na dynamike. Firma tvrdí, že použije najmodernejšie technológie a nijako pritom nepoškodí životné prostredie. Aktivisti a odporcovia zámeru sa naopak domnievajú, že zásahom do troskoviska sa uvoľnia jedovaté látky. Hovorí riaditeľ Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Boča.

Sledujete diskusiu na Orave ohľadne starej haldy trosky v Istebnom?

Priebežne túto diskusiu sledujem. Navyše, v tomto období sa podľa mojich informácií pripravuje na Slovensku viacero projektov, či už odstraňovania starých ekologických záťaží alebo využívanie nerastných surovín, pretože máme možnosť čerpať na tieto projekty fondy EÚ, a malo by to byť aj jednou z priorít u nás doma na Slovensku napríklad aplikovaného výskumu.

Niektorí ľudia na Orave sa domnievajú, že troskovisko je treba nechať tak, ako je. Tvrdia, že keď sa začne troska ťažiť a drviť, môžu sa uvoľniť nebezpečné látky a dôjde ku poškodeniu životného prostredia.

Životné prostredie už poškodené je. Ako chemik sa môžem vyjadriť len v tom zmysle, že rekultivácia troskoviska je určite pre tamojšie životné prostredie z dlhodobého hľadiska lepšou alternatívou ako ničnerobenie. Troska tam bola vyvážaná od 50. rokov minulého storočia, pretože vtedy sa na životné prostredie veľmi nehľadelo. Pokiaľ dnes existuje šanca a peniaze na akúkoľvek rekultiváciu tejto haldy, treba ju podľa mňa urobiť. Troska ako taká predsa nemá v prírode čo robiť. Je to odpad a ekologická záťaž. Druhá možnosť už pravdepodobne tak skoro nepríde.

Ľudia sa obávajú uvoľnenia jedovatého chrómu. Hrozí také niečo?

Podľa dokumentov, ktoré som mal k dispozícií, sa v halde nachádzajú objekty obsahujúce aj chróm. Otázka, či sa tento chróm môže uvoľniť, je tak trochu nesprávna, keďže uvoľňovanie chrómu sa dialo a aktuálne deje do spodných vôd, síce nie nad povolené limity, ale predsa len v zvýšenej miere. Navyše, chróm sa v halde nachádza už desaťročia a prirodzene zreagoval na formu, ktorá nie je karcinogénna. Preto ak existuje možnosť na odbornú a systematickú sanáciu haldy spôsobom, ktorý sa používa dnes v 21. storočí, tak to treba vnímať ako neopakovateľnú šancu.

Ale predsa len, ľudia majú obavy…

Zlúčeniny chrómu sa používajú aj na výrobu farieb, náterov proti korózii, lekárskych prístrojov, plechov a rozličného náradia. Využíva sa aj v keramickom a gumárenskom priemysle. Dokonca chróm si kupujeme aj v lekárni v rôznych potravinových doplnkoch. Medzi tým, že ľudia majú obavy, a tým, že im niečo reálne hrozí, je veľká vzdialenosť. Neviem si predstaviť, žeby EÚ a jej fondy podporili akýkoľvek projekt sanácie nejakej ekologickej záťaže, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil životné prostredie, či dokonca zdravie ľudí. Na to je Únia mimoriadne citlivá. Navyše odstraňovanie ekologických záťaží je práve cestou ku zlepšeniu životného prostredia. Môžeme sa na to pozrieť aj ináč. Keď niekoho bolí zub, tak aj keď má obavy, tak sa nakoniec k tomu zubárovi vyberie.